NA DOBRÉ SKUTKY NIKDY NIE JE NESKORO

            Skutočný príbeh:
            Ako dievča čapovala pivo a počúvala drsné vtipy vojakov a obchodníkov v krčme svojho otca. Jedného dňa prišiel do mesta pozoruhodný mladý muž s bledou pleťou. Vo vojenskej uniforme vyzeral skvele. Dievča sa beznádejne zamilovalo rovnako ako ten mladý muž. Začali spolu žiť. Vojak stúpal po armádnom rebríčku a napokon sa stal generálom. Mohli v tichosti uzavrieť manželstvo skôr, ako sa narodí ich syn, ale boli zamilovaní a mysleli si, že láska stačí.
            Vojak stúpal ďalej po rebríčku moci a dostal sa na najvyššie pozície vo vláde. Jedného dňa sa jeho zamilovaná zobudila a zistila, že ju opustil pre mladšiu ženu s lepšími politickými konexiami. S tou sa jej milovaný urýchlene oženil s celou parádou a slávou. Ona sa musela starať o seba sama. Bola v strednom veku bez vzdelania, bez vyhliadok a bez budúcnosti.
            Môže to znieť ako román zo súčasnosti, ale príbeh tejto ženy má takmer dvetisíc rokov. Volala sa Flavia Iulia Helena Augusta. Poznáme ju skôr ako Helenu, matku cisára Konštantína a jednu zo svätíc ranej Cirkvi. Syn Konštantín, ktorý pre svoju obľúbenosť a vladárske schopnosti bol zvolený za cisára, prechovával k matke pekný vzťah a hneď, ako to bolo možné, vzal si ju k sebe na cisársky dvor. Po dvadsiatich rokoch poníženia sa tak dostalo Helene vysokého uznania.
            Pozoruhodné je, že Helena mala takmer 60 rokov, keď začala svoj nový život. V dobe, keď priemerný vek človeka bol 30 rokov, ju považovali už za starú. Asi v sedemdesiatke sa podujala na svoje najväčšie dielo – púť do Svätej zeme. Putovala pešo a na koni tisíce kilometrov do nepriateľskej cudzej krajiny, aby prejavila úctu „šľapajam Spasiteľa“. V Betleheme i v Jeruzaleme postavila kostol. Stará kresťanská tradícia pripisuje Helene nájdenie Kristovho kríža.
            Tiež hlboko spolucítila so všetkými, ktorí trpeli. Chudobným rozdávala šaty a peniaze. Neraz ich pozvala k svojmu stolu a sama ich obsluhovala. Zaslúžila sa o prepustenie mnohých väzňov, vyhnancov a odsúdených na nútené práce.
            Zomrela vo veku asi 80 rokov. V tej dobe bolo nezvyčajné dožiť sa takého veku. Dnes to už takou zriedkavosťou nie je. Sme však kultúrou, ktorá mladosť preferuje. Prevláda názor, že ak človek do tridsiatky neurobil skvelú kariéru, premárnil svoju životnú šancu. Osobitne to platí v modelingu, kde sa mladí 25-roční ľudia považujú už za starých.
            Niekedy sme v pokušení si myslieť, že vo svojom veku už nič prevratné nedokážeme. Helena dokazuje, že nikdy nie je neskoro. To len my prikladáme neprimeraný význam rokom. Každý čas je vhodný na obrátenie sa, na hlbší duchovný život a úsilie o svätosť. Veď aj Helenina cesta k svätosti sa začala v momente, keď sa zdanlivo dostala na koniec svojho života.

Spracované podľa Slova medzi nami, marec 2009